Charakteristika vyučovacieho predmetu
Obsah výučby vychádza zo vzdelávacej oblasti „teoretické vzdelávanie“ ŠVP 63 Ekonomika a organizácia, obchod a služby a základného okruhu „ekonomika“. Pri tvorbe predmetu sme vychádzali z obsahového štandardu „Hospodárska geografia.“ Na tento predmet sme v ŠVP vyčlenili 2 hodiny týždenne v 1. ročníku. Predmet nadväzuje na poznatkový základ, získaný žiakmi vo vyučovaní zemepisu na základnej škole, najmä na poznatky z fyzicko-geografickej sféry. V obsahu učiva sú zakomponované charakteristika priestorovej diferenciácie aktivít socio – ekonomickej sféry v nadväznosti na fyzicko – geografické podmienky a politicko – ekonomické postavenie regiónov vo svete a zapojenie regiónov do medzinárodných hospodárskych organizácií.
Ciele vyučovacieho predmetu
1. všeobecný cieľ: - schopnosť chápať zákonitosti stavu a vývoja priestorovej organizácie a priestorovej diferenciácie socio - ekonomickej sféry v celosvetovom aj regionálnom priestore
2. špecifické ciele: - ovládať základné geografické pojmy a podstatu hospodárskych vzťahov a vedieť ich aplikovať v praxi - mať osvojené všeobecné a špeciálne geografické poznatky, skúsenosti, zručnosti a schopnosti komplexne chápať a hodnotiť hospodárske procesy vo svete - vedieť analyzovať kultúrno – spoločenské oblasti a z toho vyvodzovať ich význam pre človeka a hospodárstvo - dokázať vyvodiť funkčné súvislosti medzi geografickým prostredím, človekom a spoločnosťou - vedieť samostatne analyzovať a posudzovať otázky hospodárskej geografie, záujmy regionálnych a globálnych konfliktov - vedieť analyzovať zásahy do priestoru na zabezpečovanie životných podmienok a funkčného hospodárstva - dokázať samostatne interpretovať hospodársko – geografický informačný materiál, vedieť analyzovať problémy ohrozenia životného prostredia človekom
Výchovné a vzdelávacie stratégie
Príkladov uplatnenia poznatkov a najmä zručností geografického rázu po ukončení štúdia geografie v gymnáziu je v bežnom živote mnoho. A práve to je „globálnym“ cieľom výučby geografie – v čo najširšej miere uplatniť nadobudnuté poznatky a kompetencie.
Jednotlivé čiastkové kompetencie možno zhrnúť do viacerých tematických okruhov:
§ Rozvíjanie kompetencie pracovať s informáciami sa deje prostredníctvom analýzy a interpretácie rozsiahleho súboru vstupných faktografických informácií, ktoré žiak dokáže sám získať a ich transformovať do hodnotiacich a sumarizujúcich výstupov. Schopnosť pracovať s týmito výstupmi v podobe tematických máp, tabuliek, schém, diagramov a blokdiagramov. Zároveň sa tým rozvíja aj čitateľská gramotnosť a to čítanie nesúvislých textov. Cieľom je naučiť pracovať a interpretovať údaje.
§ Praktické zvládnutie riešenia problémových situácií vyžadujúcich analýzu kartografického materiálu rôznej povahy (aj v digitálnej forme, vrátane práce s GPS je súčasťou rozvíjania kompetencie riešiť problémy v prepojení na digitálnu kompetenciu. Používať informačné a komunikačné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovanie pri tvorbe projektov ale aj pri úlohách z regionálnej geografie sveta.
§ Aplikovať poznatky o zákonitostiach premien geografickej krajiny pri posudzovaní perspektív vybratých regiónov. Navrhovať a hodnotiť alternatívne postupy pri scenároch ich rozvoja. Praktický význam geografie spočíva v tom, že pomáha modelovať aj pracovné možnosti – modelová cestovná kancelária, rozvoj regiónu, prezentácia vlastného regiónu.
§ Pochopenie globálnych trendov vývoja spoločnosti na Zemi a uplatnenie zručnosti na využitie týchto poznatkov pri profesných aktivitách (ďalšie štúdium, podnikanie a i.).
§ Racionálne zhodnotenie dosahov ľudskej činnosti na životné prostredie a budovanie postojov, ktoré sú v súlade s optimalizáciou využitia krajiny pri minimálnych zásahoch do prírody (udržateľný rozvoj).
§ Viesť žiakov k vnímaniu odlišností medzi jednotlivými, národmi, kultúrami a náboženstvami a v konečnom dôsledku k odmietavému postoju k intolerancii, xenofóbii a násiliu.
§ Spoznávanie kultúr a zvykov obyvateľov rôznych štátov sveta, ktoré vedie k akceptácii ich spôsobu života.
§ Komunikatívnu kompetenciu – využívaním samostatných prejavov žiakov a používaním správnej geografickej terminológie.
Výsledkom rozvíjania kompetencií je získanie geografickej gramotnosti, ktorá predstavuje systém poznatkov prírodných socioekonomických podmienok a faktorov života spoločnosti (v globálnych aj regionálnych rozmeroch). Geografia prehlbuje orientáciu v dnešnom svete.
Stratégia vyučovania
Pri vyučovaní sa budú využívať nasledujúce metódy a formy vyučovania:
1. tematický celok: Humánna geografia
stratégia vyučovania:
- metódy: vysvetľovanie, riadený rozhovor - postupy: rozprávanie - formy práce: diskusia
2. tematický celok: Slovenská republika
stratégia vyučovania:
- metódy: riadený rozhovor, výklad - postupy: rozprávanie - formy práce: diskusia, analýza ukážok
3. tematický celok: Regionálna geografia sveta
stratégia vyučovania:
- metódy: práca s mapami, odbornou literatúrou, výklad, riadený rozhovor - postupy: rozprávanie - formy práce: diskusia
4. tematický celok: Globálne problémy ľudstva
stratégia vyučovania:
- metódy: výklad, pozorovanie, riadený rozhovor - postupy: rozprávanie, porovnávanie - formy práce: diskusia, analýza ukážok
Učebné zdroje
Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:
Učebné zdroje: - auditívne: CD, počítačový program - vizuálne: knihy, časopisy, obrázky, prezentácie, text, fotografie - audiovizuálne: DVD, videozáznam - kombinované: multimédiá
Didaktická technika a materiálno - výučbové prostriedky: - počítač, notebook, CD – prehrávač, dataprojektor, tematické mapy, CD, DVD, textový materiál, obrazový materiál
Odborná literatúra: Gajdoš a kol.: Hospodárska geografia pre 1. ročník obchodných akadémií školský atlas: Atlas sveta: Vojenský kartografický ústav (VKÚ), š.p. Harmanec v licencii Kartografie Praha, a.s., 1997 zemepisný atlas: Slovenská republika, Mapa Slovakia Bratislava, 2003 školský atlas: Svet, Vojenský kartografický ústav (VKÚ), š.p. Harmanec, 1995 školský atlas: Geografia pre stredné školy Vojenský kartografický ústav (VKÚ), š.p. Harmanec, 2002
Metódy a prostriedky hodnotenia
Pri hodnotení žiaka sa berie do úvahy to, čo sa žiak naučil, ako zvládol učivo, čo dokázal, ako využil osvojené vedomosti. Hodnotenie je i prostriedkom motivácie.
Vo vyučovacom predmete Hospodárska geografia sa využíva:
- formatívne hodnotenie, ktoré umožňuje žiakovi odstraňovať nedostatky, poskytuje mu rady na zlepšenie, ide o slovné hodnotenie, výsledkom ktorého nie je známka. Na tento typ hodnotenia sa kladie dôraz, pretože pomáha žiakovi napredovať. - neformálne hodnotenie, cieľom ktorého je pozorovanie žiakovej práce v triede, v skupine (pri skupinovej práci). - priebežné a záverečné hodnotenie, ktoré predstavujú konečné hodnotenie žiakovej činnosti. - hodnotenie priebehu, kedy sa hodnotí činnosť žiaka pri jej vykonávaní (práca s mapou).
Na hodnotenie žiakových výsledkov sa využíva: Ústne skúšanie: odpoveď (umožňuje hodnotiť hĺbku žiakových vedomostí) Písomné skúšanie: výstupný test |