Učebné osnovy

Charakteristika predmetu

Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť spoločenskovedných predmetov. Spolu s nimi v integratívnych vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Tí si v ňom postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a  demokratické spôsoby svojho konania na základe oboznamovania sa  s  historickým procesom ako jedným zo základných predpokladov komplexného poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v  ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností,  ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie.

Ciele vyučovacieho predmetu

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu štúdijných predmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom:

·          poznávať históriu, ktorá nepredstavuje uzavretú minulosť (sumu faktov a letopočtov) so vždy konečnými a jednostrannými interpretáciami

·          poznávať históriu, ktorá je výsledkom mnohostranného a protirečivého procesu

·          poznávať históriu na základe kritickej analýzy primeraných multiperspektívnych (mnohostranných) školských historických prameňov, ktoré považujeme za základný prostriedok nadobúdania spôsobilosti rozumieť dejinám, preto aj za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i učebníc dejepisu

·          rozvíjať komplex kompetencií – spôsobilostí, schopností  klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, prostredníctvom ktorých žiaci riešia uvedené úlohy a problémy

·          rozvíjať a kultivovať kultúrny dialóg a otvorenú diskusiu ako základný princíp fungovania histórie i školského dejepisu v demokratickej spoločnosti

·          závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií

Základné predmetové  kompetencie (spôsobilosti)

Žiaci si kladú otázky

- použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií

·         s historickým časom

-          zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy v chronologickej postupnosti

-          zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy do synchrónnych celkov

-          rozpoznať nerovnomernosť historického vývoja na základe prijatých kritérií

-          identifikovať rôzne časové štruktúry historického vývoja

-          používať periodické termíny – medzníky ako jeden z prostriedkov orientácie v minulosti

·         s historickým priestorom

-          rozlišovať medzi miestnymi, regionálnymi, národnými, globálnymi historickými javmi a procesmi

-          vystihnúť základné vývinové charakteristiky miestnych, regionálnych, národných, globálnych historických javov a procesov a prepojenosť medzi nimi

-          chápať vzájomnú prepojenosť a podmienenosť hospodárstva, politiky, sociálnej organizácie a kultúry

-          chápať vzťahy medzi individuálnym a sociálnym životom

-          chápať úlohu osobností v dejinách

·         s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi

-          vyčleniť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces

-          charakterizovať historické udalosti, javy, procesy na základe určujúcich znakov

-          určiť príčiny a vymedziť dôsledky historických udalostí, javov a procesov

-          vymedziť a popísať charakteristické znaky jednotlivých historických období, civilizácií, kultúr

-          objasniť vývinové a typologické zvláštnosti historických období, civilizácií v jednotlivých krajinách, oblastiach a regiónoch

-          charakterizovať vzhľadom na historickú podmienenosť ekonomické, sociálne, politické a kultúrne faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj

-          určiť vzhľadom na historickú situáciu význam a úlohu jednotlivých oblastí života spoločnosti a človeka, predovšetkým mytológiu, náboženstvo, vedy, umenie, každodenný život

- aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri analýze školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňov-stopách po minulosti

·         pri vymedzovaní predmetu skúmania

·         pri analyzovaní štruktúry problému

·         pri rozlišovaní kľúčových problémov, otázok

·         pri vyjadrovaní toho, čo už vieme a čo ešte musíme odhaliť

·         pri myslení v alternatívach

·         pri vytvorení plánu skúmania

·         pri komunikácii v „skúmateľskom“ tíme o výsledkoch skúmania

·         pri vytváraní záznamu zo skúmania

- pri vyhľadávaní  relevantných informácií

·         z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických i z textov kombinovaných

·         z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok

·         z odbornej, populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie

- pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty

·         pri vyberaní informácií

·         pri organizovaní informácií

·         pri  porovnávaní informácií

·         pri rozlišovaní informácií

·         pri  zaraďovaní informácií

·         pri kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií

- pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu

·         pri zoradení výsledkov

·         pri rozpoznaní podstatného od nepodstatného

·         pri určovaní podstatného, kľúčového

·         pri integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca

·         pri vyhodnocovaní správnosti postupu

·         pri tvorbe súboru vlastných prác (portfólio)

Stratégia vyučovania

      V procese vyučovania sa budú využívať metódy, ktoré pomôžu prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení.

      Vo zvýšenej miere sa budú uplatňovať: rozhovor (Sokratovský, heuristický), beseda, dramatizácia, práca s historickým prameňom, metódy rekonštrukčného typu, samostatné projekty, riešenie problémov, metódy situačné, metódy inscenačné, didaktické hry, skupinové a kooperatívne vyučovanie, partnerské vyučovanie, individuálna a individualizované vyučovanie, samostatná práca žiakov, kritické myslenie, brainstorming, vyučovanie podporované počítačom

     V procese vyučovania budeme využívať nasledovné spôsoby hodnotenia: priebežné hodnotenie – motivačné, ústne skúšanie, rozhovor, písomné skúšky, didaktické testy, hodnotenie samostatných projektov.

Učebné zdroje

Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

Odborná literatúra

Fremal, K. a kol.: Od praveku k novoveku (Dejepis pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia), Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava.

Fremal, K. a kol.: Dejiny novoveku do revolučných rokov 1848 – 1849 (Dejepis pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia), Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava.

Martuliak, P. a kol.: Slovensko a svet v rokoch 1849 – 1939 (Dejepis pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia), Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava.

Varinský, V.: Od 2. svetovej vojny k dnešku (Dejepis pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia), Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava.

Atlas svetových dejín 1. diel : Pravek – stredovek, Vojenský kartografický ústav (VKÚ), š.p. Harmanec, v licencii Kartografie Praha a.s., 1996

Atlas svetových dejín 2. diel : Stredovek – novovek, VKÚ, š.p. Harmanec, 1997

Pravek, starovek – dejepisné atlasy pre základné školy a viacročné gymnáziá, VKÚ, š.p. Harmanec, 1996.

Stredovek – dejepisné atlasy pre základné školy a osemročné gymnáziá, VKÚ, š.p. Harmanec, 1997.

Novovek – dejepisné atlasy pre základné školy a osemročné gymnáziá, VKÚ, š.p. Harmanec, 1997.

Z prameňov našich dejín, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1974.

Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. a II. zväzok, Národné literárne centrum, Bratislava, 1998.

Články a texty z odbornej a populárnovedeckej tlače

Historická revue, Historický časopis, zborníky a materiály z odborných konferencií.

Didaktická technika

Dataprojektor, tabuľa, videotechnika, interaktívna tabuľa.

Materiálne výučbové prostriedky

Texty, historické dokumenty, originály, kópie a vyobrazenia historických prameňov, audio a viedeozáznamy, CD, DVD, slepé mapy.

Ďalšie zdroje

Internet, knižnica, denná tlač, rozhlasové a televízne vysielanie, muzeálne expozície, archívy, kroniky, oral history